VOLIŤ SPRÁVNE SLOVÁ

            Jedného dňa v malom vidieckom kostole miništrant rozlial víno. Kňaz ho vyhrešil a povedal: „Odíď a už sa nevracaj!“ Z tohto chlapca vyrástol generál Tito, komunistický diktátor, ktorý roky vládol v Juhoslávii.
            Vo veľkej mestskej katedrále iný miništrant rozlial víno. Biskup sa k nemu obrátil a láskavo zašepkal: „To nič. Jedného dňa budeš skvelým kňazom.“ Tento chlapec vyrástol a stal sa arcibiskupom - Fulton Sheen, ktorého príhovory v televízii oslovovali milióny ľudí.
            Slovo môže budovať a môže i rúcať. Apoštol Jakub hovorí: „Aký malý oheň akú veľkú horu zapáli!“(Jak 3,5) Škoda nesprávne voleným slovom síce nejde do miliónov, ale môže za ním ostať smutný, zranený, zlomený človek... Kde-kto sa z nevhodného slova, „požiaru“ rozpútaného z nedbalosti, už nespamätal.
            Ukradnuté peniaze môžeme vrátiť, ale zranenú česť nikdy nemožno navrátiť úplne. Môžeme zlepiť črepiny vázy, ale trhlina ostáva. Skúsenosť to ukazuje – vždy takému človeku ostávame niečo dlžní.
            Myslime na to neustále voľbou správnych slov: čo bolo povedané, nemožno vrátiť späť.